Laminujem, laminuješ, laminujeme, ...

Úvod:

Najjednoduchším spôsobom, ako zlepšiť vzhľad svojho eRka je namontovať naň plastové alebo laminátové diely kúpené v obchode. Nie vždy sa však dajú zohnať diely, ktoré sú presne podµa našich predstáv. Ako vyriešiť tento problém? Jednoducho. Vyrobiť si vlastné. Touto cestou som sa vydal aj ja a nakoľko laminovanie skoro celej karosérie môjho eRka vzbudilo dosť veľkú pozornosť, rozhodol som sa napísať tento príspevok, v ktorom popíšem laminovanie a odpoviem tak na všetky vaše otázky. Neuvediem síce presné technologické postupy, ale iba popíšem ako to robím ja. Všetkých ale dopredu upozorňujem na to, že sa zriekam akejkoľvek zodpovednosti za to, že použitím postupov uvedených v následujúcich riadkoch bude vaše eRko o 100% krajšie, ako eRko vašeho suseda.

Čo je potrebné:

Najdôležitejší je dobrý nápad, čo a ako vlastne vyrobiť, aby to vo finále vyzeralo naozaj dobre.

Čo sa týka materiálu, nie je toho veľa, ale o to zložitejšie je jeho zháňanie. Samozrejme, dajú sa v obchode kúpiť celé laminovacie sady, čo nie je problém pri výrobe drobností, ale pokiaľ sa chcete pustiť do nejakého väčšieho projektu (ako ja), stavba by sa značne predražila. Lepšie je nájsť niekoho v okolí, kto sa živí laminovaním a za podstatne priaznivejšie ceny nakúpiť materiál priamo u neho. Takto som to urobil aj ja. Okrem materiálu za dobré ceny som tiež dostal niekoľko cenných rád. Materiál je teda nasledujúci (ceny sú iba orientačné):

• Separátory PVA (na obrázku ten zelený) a "E" (na obrázku ten biely). Obidva stoja 160Sk/liter. Úlohou separátorov je, aby sa laminát neprilepil o formu. Separátor "E" sa vraj dá nahradiť diavou alebo iným mastným leštiacim prostriedkom.
• Polyesterová pryskyrica (100Sk/kg).
• Tužidlo do pryskyrice (100Sk/liter).
• Sklenná tkanina (150-200Sk/kg). Vyrába sa v rôznych druhoch a hrúbkach a na tom je závislá aj cena. Predáva sa síce na kilá, ale balená je v roliach podobne ako látka.
• Polyesterový tmel (dvojzložkový).
• Striekací polyesterový tmel (dvojzložkový).
• Farba (ja používam akrylovú).

Ďalší materiál je už viacmenej pomocný:

Štetec na natieranie laminátu, acetónové (nitrocelulózové) riedidlo na umývanie, nožnice, misky alebo plechovky na zarábanie laminátu, nejaké handričky alebo kúsky špongie na natieranie separátorov, plastelína (na vytváranie "mantinelov" pri viacdielnych formách)....

Ako na to:

Ako som spomenul, najdôležitejší je dobrý nápad, čo vlastne vyrobiť.

Jednou možnosťou je úprava existujúceho dielu z iného auta (značky) a jeho montáž na auto.

Druhou možnosťou je úprava existujúceho dielu z iného auta, kde sa podµa upraveného dielu vyrobí forma a až do nej sa vyrobí dilel, ktorý pôjde namontovať na auto. Je to síce pracnejšie, ako prvý spôsob, ale ak dôjde ku zničeniu dielu na aute, stále je doma forma na výrobu nového dielu.

Treťou možnosťou je vyrobiť si predlohu na výrobu formy úplne sám podµa vlastných predstáv. Potom vyrobiť formu a do nej diel, ktorý sa namontuje na auto. Máte tak istotu, že takýto diel nebude mať nikto iný, ale iba vy.

Prvý spôsob je dobrý pri dieloch, kde sú úpravy veµmi jednoduché (v porovnaní s výrobou formy), alebo tam, kde nie je veľké riziko zničenia dielu (napríklad strieška nad zadným oknom). Druhý a tretí spôsob doporučujem hlavne pri predných spoileroch.

Postup laminovania popíšem na výrobe formy. Predloha ("kopyto") je už teda k dispozícii. V tejto chvíli si treba dopredu premyslieť, či po "obalení" predlohy formou pôjde predloha z formy vybrať. Ak by to nebolo možné, bude treba robiť formu viacdielnu. Vtedy treba vymyslieť, z koľkých dielov sa bude forma skladať a na ktorých miestach bude delená. Zatiaµ predpokladajme, že bude stačiť jednodielna forma (uvažujme výrobu formy na prednú kapotu).

Predná kapota má jednoduchý tvar. Je to v podstate skoro rovný plech na krajoch asi 1cm zahnutý. Treba si predstaviť, ako sa bude do formy laminovať budúca nová kapota. Tie zahnuté kraje kapoty, bude treba vylaminovať trocha dlhšie, aby sa dali zrezať do roviny. Na forme teda musia byť tieto kraje dostatočne vysoké (asi tak 4-5cm). Forma by teda mala byť taká plytká vanička, do ktorej sa bude dať vylaminovať kapota aj s predĺženými záhybmi, ktoré sa potom orežú. Na to, aby sa dala takáto "vanička" vyrobiť, treba kraje (záhyby) na predlohe predĺžiť zhruba o 6-8cm (aj na forme sa budú kraje orezávať). Najjednoduchší spôsob, ako to urobiť je nalepíť na ne tvrdý papier (teda vyrobiť ich pokračovanie z tvdého papiera.). Ja som ho lepil obyčajnou širokou lepiacou páskou a to tak, aby bol zvonka touto páskou celý pokrytý (aby sa dal naseparovať, lebo papier je savý materiál).

Tak, a začína skutočné laminovanie. Najskôr sa musí predloha naseparovať, aby sa o ňu laminát neprilepil. Najskôr teda separátor "E". Ten sa dáva v troch vrstvách, vždy po preschnutí tej predchádzajúcej. Nanáša sa suchou mäkkou handričkou alebo špongiou tak, ako keď sa voskuje karoséria auta (aj výsledný efekt je podobný). Potom sa nanesie jedna súvislá vrstva separátoru PVA, ktorý po zaschnutí vytvorí tenký film. Úlohou "E" je vytvoriť mastný povrch, na ktorom síce PVA drží, ale pri oddelovaní formy od predlohy sa práve v styčnej ploche týchto dvoch separátorov začnú jednotlivé diely od seba oddelovať.

Takže, máme naseparované, môžeme laminovať. Ešte pred zmiešaním pryskyrice s tužidlom si treba nastrihať sklennú tkaninu na potrebné tvary a v potrebnom množstve, lebo po zmiešaní týchto dvoch zložiek už pôjde všetko veµmi rýchlo. Pomer týchto dvoch zložiek udáva výrobca. Obecne platí, že keď sa dá viac tužidla, vytvrdzuje laminát rýchlejšie, pri menšom množstve tužidla zase pomalšie. To isté platí aj o teplote okolia. Laminovať by sa nemalo pod 15 stupňov celzia. Čím je teplejšie, tým rýchlejšie laminát tuhne.

Pryskyrica sa zmieša s tužidlom. Je lepšie zarobiť si toho menej a viac krát, lebo to dosť rýchlo tuhne (asi tak 15minút, dosť to záleží na teplote okolia). Natrie sa jedna vrstva, na ktorú sa položí sklenná tkanina. Na ňu sa natrie ďalšia vrstva. Nie je treba dávať tam veµa pryskyrice. Dôležité je dobre ju povtláčať do tkaniny, aby ňou dobre nasiakla. Pevnosť celého dielu určuje tkanina, pryskyrica je "iba lepidlo". Tak, a jedna vrstva je hotová. Môže sa položiť ďalšia vrstva tkaniny a natrieť ďalšia vrstva pryskyrice. Netreba čakať na vytvrdnutie predchádzajúcej vrstvy, ale ak už aj vytvrdla, nič sa nedeje. Počet vrstiev závisí od požadovanej hrúbky laminátu a jeho pevnosti a hmotnosti. Závisí aj na veµkosti vyrábaného dielu a zložitosti jeho tvaru. Väčšinou sa dávajú 2-3 vrstvy (záleží aj na hrúbke tkaniny). Pri výrobe foriem sa dáva viac vrstiev, aby bola zaručená tuhosť formy, prípadne sa robia rôzne výstuhy. Laminát vytvrdzuje 24 hodín. Potom je možné vybrat výrobok z formy (v našom prípade predlohu z formy). Chce to trochu násilia, ale treba pri tom používať rozum, aby nedošlo k poškodeniu výrobku alebo formy. Ak sa mu nechce von z formy (čo bude aj náš prípad), stačí oddeliť aspoň časť a do medzery naliať vodu. Seperátor PVA je totiž vodou rozpustný takže povolí. Po oddelení predlohy od formy sa obidve umyjú vodou a orežú sa "zubaté" kraje formy. A je to... Forma je skoro hotová. Skoro hovorím preto, lebo určite sa nájdu nejaké bublinky a drobné nedostatky, ktoré treba vytmeliť a vybrúsiť. Ja som potom ešte celú formu nastriekal striekacím tmelom a vybrúsil jemným brúsnym papierom. Tmel je ale veµmi savý materiál, preto treba celú formu nalakovať tak, ako sa lakujú karosérie. Ja som použil aj epoxidový dvojzložkový lak a až na tento som striekal akrylovú farbu (základnú a vrchnú). Tak a teraz je už forma naozaj hotová, a môže sa do nej vyrobiť nová predná kapota. Tak teda znova naseparovať, vylaminovať, vytmeliť,...

Pár poznámok k laminovaniu:

Pri "komerčnom" laminovaní sa ako prvá vrstva nepoužíva pryskyrica, ale špeciálna farba na podobnej bázi, ktorá sa nechá zaschnúť a až na túto farbu sa laminuje. Pokiaµ je dokonale hladká forma (a to pri komerčnom použití je), netreba výrobok ďalej vôbec lakovať. Pri výrobe dielov na auto je to ale jedno, lebo lakovaniu do farby auta sa aj tak nikto nevyhne.

Pri viacdielnych formách sa na miestach, kde sa bude forma deliť vyrobia "mantinely" z plastelíny. Vyrobí sa časť formy medzi mantilelmi, potom sa plastelína odstráni a vyrobí sa zbytok formy. Diely formy sa v miestach, kde sa navzájom dotýkajú prevrtajú, aby sa dali presne zošrobovať. Až potom sa všetko rozoberie.

Niekedy sa dá výrobok aj do viacdielnej formy vyrobiť ako jeden kus, ale niekedy sa musí aj výrobok vyrobiť z viacerých dielov. Tieto diely sa spájajú špeciálnym tmelom, ale stačí zvnútra spoj prelaminovať jedným pásikom tkaniny. Nezlepujte diely pryskyricou spôsobom hrana na hranu, lebo takýto spoj začne časom praskať.

Výroba predlohy:

Najjednoduchším prípadom je použitie už existujúcej predlohy, ktorú chceme iba "rozmnožovať".

Zaujímavejšia je ale možnosť úpravy existujúceho dielu, alebo výroby úplne nového dielu.

Pri úprave existujúceho dielu stačí tento šikovne narezať a pospájať a prípadné mezdery alebo voľné plochy dolaminovať. Dolaminovať ich nie je nič zložité. Stačí zvonka priložiť čokoľvek, čo bude aspoň počas laminovania držať tvar (papier, lepiaca páska,...). Drobnosti sa potom dotmelia.

Výroba komplet celej predlohy na nový diel alebo rozsiahlejšie úpravy existujúceho dielu (dorobenie niektorých jeho častí) sú najpracnejšie, ale výsledok stojí za to. Čo sa týka materiálov a pracovných postupov, fantázii sa mezde nekladú. Dôležitý je iba výsledný tvar, podľa ktorého sa bude robiť forma. Na rovné polchy sa dá použiť plech, drevo, tvrdý papier alebo umelé hmoty (napríklad aj plát laminátu vylaminovaný na rovnej ploche (skle)). Na zložitejšie tvary sa dá použiť penový polystyrén, PUR-pena alebo sádra. Prípustné sú samozrejme aj rôzne kombinácie. Dôležité je iba to, aby výsledná predloha mala takú povrchovú úpravu, aby do nej nevsakovali separátory a nedala sa rozleptať (prípad polystyrénu a PUR-peny). Čo sa týka pevnosti predlohy ("kopyta"), stačí aby "prežilo" výrobu formy. Potom už nie je potrebné, lebo do formy sa dá vytobiť neobmedzene veľa výrobkov (pokiať sa nepoškodí).

Na záver:

Laminovanie je veľmi atraktívnou možnosťou, ako zlepšiť vzhľad svojho auta. Na rozdiel od "plechariny" je výhodou možnosť výroby aj tých najzložitejších tvarov a jednoduchá opracovateľnosť laminátu. Navyše je doma forma, takže pri zničení dielu sa dá pomerne ľahko vyrobiť nový. Musím ale upozorniť, že laminovanie nie je až také ľahké, ako by sa mohlo zdať po prečítaní tohoto článku a je tiež časovo dosť náročné.

Pokiaľ po prečítaní tohoto článku máte veľkú chuť ísť "niečo" laminovať, tak smelo do toho. Aspoň bude po svete jazdiť viacej pekne vytunených eRiek, ktoré sa budú odlišovať od tých ostatných.

Želám vám veľa štastia a dobrých nápadov pri laminovaní...