Podsvietenie budíkov

Hneď na úvod musím povedať, že túto úpravu zvládne naozaj každý, dokonca aj 14-ročný fanda škodoviek, ako v mojom prípade:-o. Ale poďme rovno do práce.

Potrebné náradie a pomôcky: šroubovák, ostrý razník do železa (prípadne menší klinec), pilník, kladivo, papier, ceruzka, nožnice alebo orezávací kancelársky nôž.

Nevýhodou tohoto podsvietenia budíka je to, že podsvietite iba tie čiarky na ciferníku a nie aj čísla.

Postup: Šroubovákom opatrne "otvoríme" budík a z krytu budíka vytiahneme celý mechanizmus. Pri tomto úkone už môžme vnútro budíka aj ponatierať najlepšie bielou farbou, aby sa lepšie odrážalo svetlo. Ja som na náter použil biely email, ale neviem aký odtieň, skrátka výsledkom je snehovobiela farba s vysokým leskom. Ďalej šroubovákom vytiahneme ručičku a to tak, že ručičku preklopíme za zarážku a zistíme, kde sa ručička zastaví. Môžete si polohu ručičky aj nakresliť ceruzkou na ciferník. POZOR, aby ste pri vyťahovaní ručičky nezohli osičku. Keď už máme ručičku vytiahnutú, demontujeme z budíku ciferník a podsvietenie sa začína v tejto chvíli. Ciferník si položíme na nejakú starú dosku z mäkkého dreva. Razníkom prerazíme tie čiarky pri číslach. Na dĺžku jednej čiarky postačia dve diery od razníku. Vezmeme šroubovák a kladivo a menšími údermi kladivom do šroubováka čiarku prerazíme úplne. Tento úkon zopakujeme aj pri vyrážaní ďaľších čiarok, až dojdeme na koniec ciferníku. Keď už máme čiarky vyrazené, tak je dobré pilníkom zpilovať (zbrúsiť) ostrý plech, ktorý vznikol pri prerážaní. Takto pripravený ciferník položíme na papier (stačí kancelársky, alebo nejaký tenší výkres, pokiaľ možno biely) a ceruzkou obkreslíme jeho tvar. Samozrejme NEZABUDNÚŤ si na papier nakresliť aj otvory pre šroubky a otvor pre osičku. Otvor pre osičku DOPORUČUJEM ešte zväčšiť, ale na pôvodnom, plechovom ciferníku nechávame pôvodný otvor. Najlepší priemer otvoru pre osičku je asi 2 mm od otvoru pre jeden šroub po 2 mm od otvoru pre druhý šroub. To z toho dôvodu, lebo keby ste nechali pôvodný otvor pre osičku, tak by péro, ktoré vracia ručičku nazad k nule drelo o papier, ale k tomu ešte dojdeme. Keď už máme ciferník obkreslený na papieri, tak ho vystrihneme, vyrazíme diery pre šroubky a vyrežeme zväčšenú dieru pre osičku. Takto vystrihnutý papierový ciferník dáme (aj bez lepenia) na zadnú stranu toho plechového ciferníku. Papier je najlepšie dať klasický biely, aby bolo vidno čiarky pri číslach aj cez deň a čo najviac pripomínali tie pôvodné nafarbené, ale ak chceme mať napríklad na otáčkomeri farebne odlíšenú stupnicu počtu otáčok, môžeme kraje papierového ciferníku zafarbiť napríklad farebnou fixou. Plechový ciferník aj z papierovým (ciferníkom) primontujeme k budíkovému mechanizmu, nasadíme ručičku, budíkový mechanizmus dáme do krytu budíka a budík zavrieme. Ešte pred tým je dobré sklíčko vyčistiť, pokiaľ je špinavé, prípadne potrieť nejakým roztokom proti zahmlievaniu, ktorý sa dá kúpiť v optike. Každý používa na zavretie budíka inú techniku, ale ja budíky zatváram obyčajne malým kladivkom a hlavne OPATRNE, aby neprasklo sklíčko. Jednoucho poklepte kladivkom po prstenci budíka dovtedy, pokiaľ to bude držať. Nemusí to držať pevne, ide len o to, aby to držalo v kope. Tým pádom ste už pomaly v cieli. Budík namontujte nazad do palubky, nasaďte žiarovku a už sa iba prizerajte (kľudne aj celý večer namiesto TV), ako to pekne svieti.

Horšie je to s podsvietením takého palivomeru. Tam môžete vyraziť celý ten červený pruh signalizujúci poslednú zásobu paliva, znovu dať papierový podklad a potom ho farebne odlíšiť napríklad červenou fixou. Ale nemám s tým skúsenosť, lebo ja som podsvietil iba otáčkomer z LIAZ-u, ktorý som náhodou získal na vrakovisku (ten otáčkomer, nie LIAZ) zdarma. A ten LIAZ-ový otáčkomer má tú istú veľkosť, ako teplomer, alebo palivomer v 120-tke, eRku a podobne.

Veľa šťastia pri podsvietení ďaľších budíkov.

P.S.: Až budem niekedy podsvecovať ďalšie budíky, dotlačím sem aj foto, lebo momentálne žiadne nemám :-(