Jankovo RS

Aktualizácija 2007:

No nazdar. A som tu zas. Trochu to síce trvalo no teraz kedˇ sa toho s tým mojím modrým šípom toho udialo trochu viac, patrilo by sa tento članok trochu aktualizovatˇ.

Presne po mesiacoch si to už nepamätám dokonca ani podľa rokov. Sem tam som síce niečo dal do komentárov, no aby v tom bol prehľad tak v krátkosti niečo zopakujem.

Na miesto pôvodných náprav putovali širšie z rapida,zadná vlečka a predná s hrebeňom, na ne podložky na zmenu rozteče a k tomu všetkému ešte disky z favorita.

Plánované boli hliníkové, no nie a nie dedit tak sa tie podložky elektrónov nedočkali. Dva krát som sa erkou vybral do EU kde sa jej zrejme zapáčilo, pretože po návrate zo SRN tesne pred Prahou chladiaca kvapalina značky alycol rozhodla, že sa ďalej so mnou vozit nebude a švacla sa rovno na rozpáleny asfalt. Po márnych pokusoch

auto spojazdnit sme ho naložili na autovlak Praha-Košice a s pokusmi sme pokračovali na domácej pôde. Po výmene agregátu a iných beznádejných ťahoch, prefúkovaní všetkých možných otvorov som zúfalo vzal do ust poslednú hadičku, ktorú som tam našiel a zrazu nič. Teda niečo predsa, a to milimetrový kamienok v nádobke chladiacej kvapaliny vo vyústení pre odvzdušňovaciu hadičku. Potom som to ešte raz do nemecka skúsil, no polku cesty sme sa s erkou zviezli vlakom.

Keďže moja teraz už manželka Anina má takisto pozitivny vzťah k erkám naším svadobným autom mohlo byť jedine to naše.V januári som sa pustil do príprav erky na ten veľky deň.

Objednal som OZ-ety no nakoniec rozmer aký som pýtal zohnat nevedeli, tak som si nechal kolesa urobiť u p. Dusika. Zadal som rozmery a čakal dvakrát dlhšie než menovaný pán predpokladal. Keď som to doma rozbalil namiesto objednaných 14-tok som mal trinástky a vzadu šli kolesá tri centimetre cez blatník. Pán Dusík mi oznámil že s tím bohužel už nejde nic delat a toť vsjo. Nejak som to poriešil no spokojný s tým isto nie som. Už by som druhý-krat tie ARC-ečka neobjednal. Spojlery som otrhal, blatníky poorezoval a nalaminoval nové lemy, keďže tie staré v Pascalplaste spravili zrejme na kratší rázvor osí kolies (cca 3cm). Blatníky som ešte celé natmelil, do kapoty som spravil väčší otvor, čelo nastrihal podľa RS a všetko po skúsenosti s inými majstrami a v duchu porekadla takto si to skur...nastriekať dokážem aj sám, som si to aj sám sku....nastriekal.

Keďže termín horel a nejakým otrepaným Passatom som sa pred oltár nechcel nechať viezt, bolo nutné niekedy zatiahnuť aj do 4-tej rána. Dva dni pre svadbou som ešte prebíjal štifty aby som tam nahodil "ARC" a v sobotu 5.mája sme vyrazili na veselku.

Ďalšie plány? Tých už bolo a vždy to dopadlo nejak inak. Tak to necháme na prírodu a potom tu zas napíšem ako to tá príroda vymyslela. Na ceste je další pasažier nášho modrého šípa, tak dúfam že všetko dobre dopadne...... aj jablko nie velmi ďaleko od erky. Tak nech sa nam hrdza, búračky a špekulanti zneuživajúci našu slabosť pre erky vyhybaju.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Úvod:

Všetko to začalo ako v mnohých prípadoch otcovou hundrtkou.Najprv drevená palubka a madlá dverí, neskôr budíky a topenie zo stodvadsiatky, lízatko pod predné čelo a leštené kanály. Kedˇ som zistil, že s ňou dokážem držať tempo aj s fáčkami, začal som sa zaujímať o úpravy motora. Pri listovaní v starších časopisoch som zaregistroval pojem Š 130 RS. Pri pohľade na ňu som si spomenul, že niečo podobné asi pred šiestimi rokmi som videl aj v Bardejove. K tej RS som sa síce nedopátral, ale podarilo sa mi dostať ku kontaktu na RS blatníky. Veci potom nabrali rýchly spád . V januári 1998 sme s kamarátom dotiahli domov moje prvé vlastné fáro za 5000 Sk. Je to jediná suma, ktorú dám do éteru, ostatné by zbytočne jatrili už zahojené rany. Moji blízky ma privítali s čudne vygúlenými očami a zalomenými rukami. Žeby kôli dieram v blatníkoch ?

Máj 1999:

Poštou mi prišli vytúžené RS blatníky so spojlermi, čím bolo odštartované odstrojovanie karosérie a prípravné práce ako brúsenie, tvarovanie nových plechov a pod. Potešilo ma, že predné vnútorné blatníky a kufor boli relatívne zdravé. Vymeniť bolo treba prahy, zadný ľavý nosník a kapánek prevariť podlahu, plus prispôsobiť kasňu pre nové blatníky.

September 1999:

Auto s materiálom som odniesol klampiarovi, ktorého som musel pred tým 2 mesiace presviedčať, že z tej kopy šrotu bude raz nejaké premiestňovadlo.

November 1999:

Po počiatočnách problémoch s financovaním som si bol vyzdvihnúť nalakovanú erku u klampiara. Krásny lak, hladké tvary, no prosťe eňo-ňuňo. Cez zimu som ju šupol do garáže, aby ma zbitočne nerušila pri honbe za peniazmi na jej dokončenie.

Marec 2000:

Začal som to postupne dávať do hromady a vyšlo mi z toho niečo široké so smiešne úzkym podvozkom. Núdzovo som otočil kolesá naopak, naložil puklice a vyzeralo to o trocha lepšie. V máji som s ňou zašiel na STK a potom vpred za dobrodružstvom. Prvé dobrodružstvo sa skončilo po 15 ostrých kilometroch. Teplomer si to hádzal a mne tak isto veľa nechýbalo. Snažil som sa ukľudniť tým, že to snáď v zime nebude s topením také zlé (čo sa mi nepotvrdilo). Keď mi to zovrelo tretí krát, vymenil som chladič a prepláchol trúbky. No pri letných horúčavách sa mi to aj tak nepozdávalo.

Marec 2001:

Podarilo sa mi výhodne zohnať búrané fáčko 135 GLX s karb. bez kat. Motor som vyčistil, striekol farbou na komíny a nacpal ho pod kapotu. Šlo to celkom dobre, až na dosť veľkú "turbodieru" spôsobenú fáčkovým sacím potrubím. Prvá dlhšia štreka (asi 100 km) prebehla v pohode, bez náznaku prehrievania, čo ma uistilo v tom, že problém s prehrievaním bol v pôvodnom 110r motore.

Február 2002:

Počas zím držím erku v garáži, no zima 2001/2002 skončila dosť skoro a tak som ju vytiahol na prvé záťahy už začiatkom februára. Ten "turboefekt" sa mi jedno skoré ráno stal takmer osudným na jednom zľadovatelom úseku, keď som v 100-kilometrovej rýchlosti išiel zrazu ľavými, neskôr pravými, a potom zase ľavými dvermi napred až sa mi to nakoniec podarilo ustáliť. Pánu Bohu som vtedy ďakoval ešte také 2-3 hodiny.

Jún 2002:

dopredu prišla náprava z Rapida a posilovač z Favorita

dozadu M-kové poloosi

do tlmičov som primiešal vazelínu

na obidve nápravy 3,5 cm hrubé podložky so zmenou rozteče 4x100

Júl 2002:

Kôli STK som zohnal motor 135 z Rapida, ktorý mi trochu žerie pečeň. V 140-ke vyhodil hlavovú protimrazovú poistku, čo vyzeralo ako by som letel s práškovacím lietadlom. Natlačil som ju naspäť a domov som 480 km išel 90-100 km/h. I tá malá kórejská krabica ma preskočila.

Záver:

Po tej vazelíne v tlmičoch auto primerane stvrdlo. Motor v celku ťahá, s prevodom 4,44 je radosť jazdiť kopce a serpentíny, no dialnice sú preň Sodomou-Gomorou. Čo ma prekvapilo je, že auto je dosť nedotáčavé, ale prácou s plynom sa to dá pekne korigovať.

Plány:

• namontovať vlečku z Rapida (už ju doma suším pol roka)
• kotúče dozadu
• biele elektróny
• experimenty s motorom